Naše love story
pondělí 12. října 2020
O U R L O V E S T O R Y
and everything about relationship...(Naša prvá spoločná fotka 13.09.2016)
Tento článok bude prvý v roku 2017, vlastne prvý i na blogu, kedže som staré zmazala a začnem odznova. Nebude to možno článok ktorý vás bude baviť, no sú ľudia, ktorý sa pýtajú a chcú vedieť, tak tu to majú. A tak isto som sa rozhodla, že tento blog by som mohla písať spoločne s mojim priateľom (už manželom) Ivom. ! ♥ Príjemné čítanie prajem.
Ako sme sa spoznali?
Celé to začalo niekedy pred začiatkom leta. Spoznali sme sa vďaka metalovej "group page " alebo ako to nazvať. Každopádne, cieľom stránky je spríjemniť si večer či deň rovnakým štýlom hudby. Myslím, že už ani plug.dj pre #seriemswag nefunguje. No, začali sme si tam písať viacerí, bolo to super, no jedného dňa sa tam zjavil ON! Nebol tam nový, len tam nebol dlhšiu dobu. To ja som bola nová. Ďalej to asi rozoberať nemusím, bol jediný čo dostal moj facebook. Podotknem, ani som netušila ako vyzerá, bolo to čisto z toho, ako sa správal. Prestala som mu časom odpisovať pretože som bola na liečení v bardejovských kúpeľoch. (nebolo to protidrogové ani protialkoholické). Mala som vtedy dlhší vzťah, tak som to písanie nebrala vážne. No, ten chalan si proste zmenil profilovku a zistila som, že je neskutočný fešák! Začali sme si teda znova písať písali sme si pár dní no nedalo nám to a museli sme sa stretnúť. (ako kamaráti)
Prvé stretnutie.
Pamatám si na to až tak, akoby to bolo len včera. 09.09.2016, zaujímavý dátum myslím. Ráno som vstala celá natešená, plná energie i keď možno nevyspatá úplne. Vlasy som si ešte učesala, umyla si tvár a zuby, pomyslela som si, že bude asi lepšie nech ma vidí nenamaľovanú. Tak som sa radšej ani nemaľovala. Aby ma videl prirodzene "krásnu". Ešte vo vlaku som mu písala sms, či vstal a či stihol ranný autobus. Spoznali sme sa hneď. Kedže medzi tým si už stihol dať aj fotku na profil. Úprimne, to prvé objatie od neho bolo skutočne to najúprimnejšie a najkrajšie aké som kedy dostala. Neviem, neverila som na lásku na prvý pohľad, no stačilo tak málo aby mi iskrilo v očiach. Mala som prax v strede mesta, tak ma šiel odprevadiť, došli sme tam dosť skoro, tak sme sa takto "odprevádzali". Na rozlúčku som dostala to najkrajšie a najdlhšie objatie.
Plnia padajúce hviezdy sny či priania?
Nečakala som to, že ešte v ten deň, čo sme sa prvý krát stretli, dôjde až takú diaľku za mnou aby ma znovu uvidel. (bývali sme od seba približne 60km) Skutočne som ani netušila, že spolu jedného dňa vôbec budeme; ( Aj keď som sa do neho zaľúbila na prvý pohľad) Kedže je medzi nami celkom "diaľka". Bola som z toho úplne nadšená. Kedže moji kamoši, či môj už ex bývali smiešnych pár kilometrov odomňa, za mnou nechodili. No, Ivo bol iný. V ten deň sa spoznal s mojou kamarátkou a najlepším kamarátom z detstva. Boli sme spolu do neskorého večera. Keď sme sa mali rozlúčiť, nechcelo sa nám. Bola to neskutočná radosť z toho, že vôbec tak prišiel. Keď sme došli k autu, urobil neskutočne romantický ťah. Otvoril zadné dvere auta a vytiahol deku a zaviedol do najhlbšej tmy aby sme sa mohli dívať na hviezdy. Keď som videla jednu padať želala som si, aby sme spolu začali chodiť..
Z dobrého kamarátského vzťahu do partnerského vzťahu..
Deň čo deň sme sa takto stretávali, no až kým nenadišiel ten osudný. Skutočne som sa zamilovala až po uši a nešlo to asi inak. Nikdy ku mne nik nebol tak milý a ochotný robiť to, čo robil on. (Deň pred tým, než sme sa dali do kopy.) Sedeli sme na schodoch starého kúpaliska u nás za dedinou. Dívali sme sa na hviezdy. Keď sa zrazu naše pohľady stretli, vyčarilo mi to úsmev na tvár a naše oči sa znova vrátili ku žiarivej nočnej oblohe. Bol čas odísť a naše oči sa znova stretli. Nebol to on, ale ja čo ho pobozkala. Bola to vraj taká "súrodenecká pusa" povedal. Opetoval mi ju pár metrov od domu. Skutočne, myslela som, že skolabujem. Roztriasli sa mi nohy a zakrútila hlava. Cítila som milióny motýľov lietať v mojom brušku. Môj tep sa neskutočne rýchlo zrýchlil. Bolo to neskutočné, cítila som sa ako v raji.
Je čas na 13.09.2016, deň kedy sme sa dali oficiálne "do kopy". V ten deň vznikla naša prvá spoločná fotka. Viacerí kamaráti mi vraveli, že tento chlapec ku mne vraj patrí. A že spolu budeme šťastní. Mali pravdu, sme šťastní,zamilovaní a dokonca i svoji.
OD TOHO DŇA SME SPOLU DEŇ ČO DEŇ, SME STÁLE ZAMILOVANÍ A ŠŤASTNÍ...
Ja úprimne, som sa v tomto vzťahu zmenila na nepoznanie. A to z jedného dôvodu, nikdy som nikoho tak nemilovala. Nikdy som nepocítila toľko lásky, starosti, úprimnosti a hlavne dôvery ako u Iva.
Chcela som ho veľmi prekvapiť, no, on už predom uhádol čo robím. ♥ Taktiež som mu na naše 6 mesačné výročie dala "menší darček" a to v podobe videa. Ktoré nájdete -->Tu (klikni na to) <---
Ľúbte sa!
P O Ď A K O V A N I E
Svadobné prípravy I.
REZERVÁCIA SÁLY & FORMÁLNOSTI:
Úplne prvá vec, ktorú sme urobili bola tá, že sme si šli zarezervovať sálu. Dlho nám vereu netrvalo aby sme si vybrali našu svadobnú sálu. Všetko to sme začali riešiť niečo vyše roka pred svadbou a už bola každá sobota na september 2020 zabraná. Plán B? nebol. Tak sme mali na výber každú jednu piatok. Áno, naša svadba nebola preložená kvôli nariadeniam či korunke. A verte či nie, svadba v piatok, je oveľa lepšia ako svadba v sobotu. Pýtaťe sa prečo? Máte viac času na to, sa po tom všetkom zregenerovať. Máte viac času vlastne na všetko.
Je čas na to, aby sme šli riešiť matriku. Na Matričný úrad budete potrebovať vaše rodné listy a občianské preukazy. Pani Vám položí pár otázok; ako napríklad či ste už boli v nejakom manželskom závezku. Celé to trvá len pár minút. Teda toto je v prípade ak sa chcete brať na Mestskom úrade ako i my dvaja.
GRAFIKA:
Keďže sme mali konečne stanovený dátum, mohla som sa pustiť do svadobných oznamení. O grafické práce som sa postarala sama. Návrhy boli všelijaké. Od gotických po jemné kvetinové. Prvotný návrh bol vínovo bordový. Ten sa mi nejak nepozdával. Tak som skúšala ďalej. Dokopy tých návrhov bolo snáď i 10. No neskôr sme našli svojich favoritov.
Biele obrusy, zlaté servítky, eukalyptus, biele ruže a sviečky. Priznám sa, mala som od radosti slzy v očiach keď som po príchode videla našu sálu v deň D. Čo sa týka fotosteny, tak tú sme si robili sami. Zrecyklovali sme záclony a staré kytice čo sme doma mali keďže sa prerábalo. Stačilo kúpiť PVC trúbky a nastriekať ich na bielo. Dokúpila som svetielka a umelý brečtan. Dokonca boli tak ochototní a urobili mi celý candy bar bez toho, aby som niečo spomenula..
Nechcela som článok veľmi naťahovať, tak ho rozdelím do dvoch častí. Dúfam, že sa Vám článok páčil a že niektorým i pomohol. Majte krásny deň.. :)